Vianoce PSČ
 Last Moment
Ak si chcete uložiť túto stránku medzi obľúbené, stlačte prosím nasledujúce dve klávesy naraz CTRL+D.

Česká verze    Polska wersja    English version    Deutsche Version    Magyar változat    Version française
Turistické ciele | Mestá a obce | Mapy | Mapa
Spišský hrad a okolie | Levoča a okolie
Banícke mesto Gelnica a okolie | Spišská Nová Ves a okolie
Poprad a Vysoké Tatry | Kežmarok a okolie
   Stará Ľubovňa, Podolínec a Zamagurie | Výlety do okolia   
Ubytovanie a služby | Pridaj svoje ubytovacie zariadenie


Spiš     SPIŠ, KLENOTNICA SLOVENSKA, má mnoho podobného so Švajčiarskom. Spišskú župu by sme mohli porovnať k švajčiarskemu kantónu. Aj kantóny majú svoju samosprávu, svoju osobitnú kultúru. Aj u nás každá župa žila vlastným životom. Vzniklo jej vlastné nárečie, kroje, ľudová slovesnosť. Ale obyvatelia jednotlivých žúp sa navzájom líšia aj povahou, vzdialenosťou a kultúrnymi návykmi. Každá župa je jedinečná a neopakovateľná. Medzi župy, ktoré boli najviac obdarené krásami prírody, ale aj vzdelanosťou a kultúrou, patrí Spiš.
    Spiš dostal do daru skutočne prekrásnu a pestrú prírodu. Jeho sever lemujú mohutné a tajomné štíty Vysokých Tatier, ktoré prechádzajú cez Belianske Tatry do jedinečnej scenérie Pienin s riekou Dunajec. Východ uzatvára Levočské pohorie symbolizované najmä masívom Braniska. Juh lemuje Spišsko-gemerské rudohorie, na ktoré naväzujú fantastické bralá a rokliny Slovenského raja. Západné kopce predstavujú európske rozvodie. Spišské rieky tečú na sever a na východ, liptovské na západ. Akúsi chrbticu Spiša tvoria povodia riek Hornád a Poprad, pričom Poprad je jedinou slovenskou riekou, ktorá tečie na sever do Baltického mora. Rieky lákajú mnohých rybárov, pretože sa do nich opäť vracia život. Tatry priťahujú horolezcov, v zime lyžiarov, ale aj bežných turistov. Pre svoj čistý vzduch slúžia však aj k liečbe nemocných na respiračné choroby, k čomu majú vybudovanú hustú sieť sanatórií a kúpeľných zariadení. Slovenský raj priťahuje turistov a milovníkov prírody svojou jedinečnou krásou, podobne ako Zamagurie a oblasť Pienin. Rudohorie poskytovalo cez stáročia obživu obyvateľom jeho mestečiek a dedín baníctvom a spracovaním drahých kovov, medi a železa. Obrovské ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú značnú časť Spiša, slúžia na obživu obyvateľstva, ale aj na turistiku. Na horských lúkach a poľanách sa pasú ovce a dobytok, v zime však slúžia zimným športom. Na Spiši vyvierajú aj mnohé minerálne pramene. Na pitie sa využíva voda z Baldoviec a z Novej Ľubovne, termálna voda vo Vrbove sa využíva na kúpanie, liečivá voda vo Vyšných Ružbachoch na liečenie rôznych chorôb. O tom, že Spiš je aj depozitárom chránených rastlín a zvierat svedčí, že na jeho území sú - okrem viacerých chránených území - aj tri národné parky: Tatranský, Pieninský a Slovenský raj.
    Na Spiši žili vždy ľudia rôznych etník, národností a náboženstiev, a to väčšinou v dobrej zhode. Oddávna tu žijú Slováci, ktorí vždy tvorili väčšinu obyvateľstva. Od 12. storočia začali prichádzať nemeckí kolonisti, ktorí dostávali od uhorských kráľov výsady, na základe ktorých sa vyvinula neobyčajne hustá sieť slobodných miest a mestečiek a rozprúdil sa čulý výrobný a obchodný ruch. Akiste v 12. storočí tu aj Maďari usadili svojich strážcov hraníc. Na severnej hranici žijú obyvatelia, ktorých nárečie je blízke poľskému jazyku a ktorých zvykneme nazývať goralmi. Od 14. storočia začali osídľovať vyššie polohy v horách Rusíni či Ukrajinci, ktorí si so sebou priniesli nielen vlastný jazyk a kultúru, ale aj východné kresťanstvo. Napokon na Spiši žilo aj mnoho Židov, ktorých hlavným strediskom bola obec Huncovce. Postupom času sa rozmnožil aj počet Rómov, ktorí tu boli už od 15. storočia. Žijú tu katolíci latinského i východného obradu, pravoslávni, evanjelici augsburského vyznania a bolo aj mnoho príslušníkov izraelského náboženstva. Títo rôzni ľudia spolu pracovali, spolu vytvárali hodnoty hmotné i kultúrne. Tak tu vznikla multietnická kultúra vysokej hodnoty, ktorá bola neustále ovplyvňovaná kultúrou stredoeurópskou a tvorí jej integrálnu súčasť.
    Spiš je aj neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok. Vzácne pamiatky sa nachádzajú takmer v každej dedine a turista, ak chce vidieť viaceré pamiatky svetovej úrovne nemusí prejsť ani 100 km. Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO (Spišský hrad, Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, Žehra, Dobšinská ľadová jaskyňa), že sú tu pamiatky evidované ako národné kultúrne pamiatky: Dielo Majstra Pavla z Levoče a chrám sv.Jakuba v Levoči, Spišský hrad, kežmarské evanjelické lýceum a artikulárny kostol múzeum v Krompachoch, kostolík v Žehre. Takmer polovica z mestských pamiatkových rezervácií Slovenska je na Spiši: Levoča, Kežmarok, Spišská Kapitula, Spišská Sobota. O množstve iných pamiatok najmä gotickej a renesančnej architektúry, sochárstva, nástenného i tabuľového maliarstva, ale aj zlatníctva a ostatného umeleckého remesla ani nehovoriac.
    Etnická bohatosť Spiša vytvára aj rôznorodosť jeho ľudovej kultúry. Či už ide o ľudovú architektúru, alebo o kroje, zvyky, piesne a tance, ľudové remeslo. To všetko harmonicky splýva s ostatnou kultúrou hmotnou i duchovnou a s okolitou prírodou.
    Najbohatšou pokladnicou pamiatok Spiša je Levoča. Od stredoveku do roku 1922 bola jeho administratívnym i kultúrnym centrom. Patrila medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorska. Ďalším vzdelanostným centrom bol Kežmarok. Donedávna si uchoval aj svoj nemecký charakter a spomedzi jeho škôl vynikalo jeho nemecké evanjelické lýceum. Duchovným centrom Spiša bola Spišská Kapitula. Od konca 12. storočia bola sídlom spišských prepoštov, dnes je sídlom Spišského biskupstva. Strediskom baníctva bola Gelnica. V novšej dobe sa vyvinuli na významné mestá aj Spišská Nová Ves a Poprad. Zvláštny charakter a bohaté dejiny mali aj mestá Stará Ľubovňa, Podolínec, Spišská Stará Ves, Spišské Vlachy a iné. Niektoré z nich boli počas 360 rokov v poľskom zálohu.


Spišský hrad a okolie  Levoča a okolie  Banícke mesto Gelnica a okolie  Spišská Nová Ves a okolie  Poprad a Vysoké Tatry  Kežmarok a okolie  Stará Ľubovňa, Podolínec a Zamagurie 

Slovensko  Slovensko (km)  Spiš  Najstaršia mapa Spiša z roku 1723, Pavol Kray (1129kB)   Najstaršia mapa Spiša z roku 1723, Pavol Kray - časť Vysoké Tatry (124kB)   Administratívna mapa Spišskej župy okolo roku 1780, Andrej Marko (631kB)   Mapa Spišskej župy z roku 1794 (556kB)   Spiš - Atlas Regni Hungariae z roku 1804, Wien, Korabinszky Johann Matias (399kB)   Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves a Nálepkovo z roku 1879 (1656kB)   Spiš z roku 1880, Weimar, Kövi Imre, ZIPS, 1:60000 (1244kB)   Mapa Spišskej župy z roku 1887, Budapešť, Gönczy Pál a Kógutowicz Manó (569kB)   Mapa Spišskej župy z roku 1896, Budapešť, Dr.Demkó Kálmán, 1:225 000 (825kB)   Mapa Spišskej župy s vyznačením vzdialenosti medzi mestami a dedinami pred rokom 1900, Budapešť, J.Heiszler, 1:225 000 (417kB)   Mapa Spišskej župy z roku 1913, Budapest, 1:380 000 (366kB)   Spiš z roku 1932, Kniha Pamiatky mesta Levoče od V.Šebora, Turčiansky sv.Martin, 1:380 000 (422kB)   Spiš z roku 1939, Kesmark, Johann Loisch, ZIPS, 1:380000 (484kB)  
Toto je moja stránka venovaná Spišu,
ktorou Vás zároveň pozývam na návštevu tejto perly Slovenska.  
Vitajte.
Rudolf Kukura, DELA 0910/997074

    Autori | Pravidlá a cenník | Použitie fotografií | Reklamný baner | Webmaster    
Predpoveď počasia | Orientačné ceny na Slovensku
Ak chcete pridať ubytovacie zariadenie kliknite SEM.



Spiš | Gemer | Liptov | Horehronie | Slovenský raj | Vysoké Tatry | Nízke Tatry | Západné Tatry | Belianske Tatry | Veľká Fatra | Chočské vrchy
Pieniny | Spišský hrad | Chrám sv.Jakuba | hrad Ľubovňa | Krásna Hôrka | AquaCity | Bešeňová | Tatralandia | Vrbov | Vyšné Ružbachy

Všetky práva na reprodukovanie a ukladanie do databáz, šírenie elektronickou cestou je podmienené písomným súhlasom autorov ©.
Stránky si môžete vytlačiť pre svoju osobnú potrebu, nesmiete ich však žiadnym spôsobom kopírovať.